Pes má oveľa lepší sluch ako človek.
Rozoznáva širšiu škálu frekvencií zvukov a vníma aj ultrazvuk, takže pri jeho výcviku možno používať špeciálne píšťalky.
Sluchový orgán nášho štvornohého pomocníka pozostáva z ušnice, z vonkajšieho zvukovodu, zo stredného a vnútorného ucha. Keďže väčšina poľovných plemien má ušnice sklopené, do zvukovodov preniká málo svetla i vzduchu a je v nich teplo a vlhko, čo vytvára podmienky na rozvoj patologických stavov. „V našej praxi sa pri poľovných psoch často stretávame so zápalmi vonkajšieho zvukovodu. Už aj preto, že majú blízko k prírode a prichádzajú do kontaktu s inými psami alebo so zverou,“ hovorí súkromný veterinárny lekár MVDr. MILAN ŠVIHRAN.
Príznaky zápalu
Pri takomto ochorení je pes nervózny, hlavu si obtiera o rôzne predmety, o stenu či o podlahu. Postihnuté ucho ho svrbí, preto si ho „ošetruje“ pomocou zadných alebo aj predných končatín. Tým si stav ešte viac zhoršuje, lebo dovnútra si zanesie rôzne baktérie, kvasinky, plesne i parazity. Pri prehliadke vidno zapálenú výstelku ušnice, v ktorej sa nachádza sekrét alebo z nej vyteká hnis. „Keď má veterinárny lekár podozrenie na zápal zvukovodu, psa klinicky vyšetrí, napríklad pomocou endoskopu. Odoberie vzorky na mikroskopické, parazitologické, mykologické a bakteriologické vyšetrenie, a na základe výsledkov zvolí liečbu,“ vysvet¬ľuje M. Švihran. Ak majiteľ danú situáciu nerieši, zvieraťu hrozí takzvaný hyperplastický zápal vonkajšieho zvukovodu. Ide o chronické ochorenie, nepríjemné pre psa aj veterinára: zvukovod sa veľmi zúži, ťažko sa vyšetruje a ešte ťažšie sa doň aplikuje liečivo.
Cudzie telesá
Do veterinárnej ambulancie prichádzajú aj pacienti, ktorým uviaznu v uchu cudzie predmety. Poľovným psom sa neraz do vonkajšieho zvukovodu zapichnú osiny tráv, ktoré môžu prederaviť bubienok a vniesť infekciu do stredného, prípadne až do vnútorného ucha. „Na potvrdenie diagnózy je potrebné špeciálne vyšetrenie, buď pomocou röntgenu, alebo pri závažnejších prípadoch sa využíva magnetická rezonancia,“ hovorí odborník. „V minulosti sme napríklad našli v upchatom zvukovode niekoľkoročnú zhnitú osinu, pretože majiteľ si ju nevšimol a zdravotné ťažkosti psa bagatelizoval.“
Poranenia
K častým problémom poľovne upotrebiteľných psov patria poranenia ušníc a ich okolia. Vznikajú pri vzájomných šarvátkach medzi psami alebo pri kontakte so zverou, keď sa poškodí koža, niekedy aj chrupavka. Príkladom sú jazvečíky, ktoré vyháňajú líšky alebo jazvece z brlohov. „Pokiaľ nedôjde k strate tkaniva, nie je to veľký prob¬lém, samozrejme, aj v takomto prípade odporúčame chirurgické ošetrenie.“
Liečba
Závisí od vyvolávajúcej príčiny. Cudzie teleso treba, samozrejme, zo zvukovodu odstrániť. Pri bakteriálnej infekcii je nevyhnutné psíkovi aplikovať kvapky s obsahom antibiotika, prípadne iných protizápalových látok. Aj na plesňové, kvasinkové a parazitárne ochorenie existujú viaceré prípravky. Pri zápale stredného alebo vnútorného ucha je dôležité celkovo nasadiť antibiotiká vo forme injekcií alebo tabliet. Postup i frekvenciu dávkovania vždy určí veterinárny lekár. Ak ide o spomenutý hyperplastický zápal, liečba býva nákladnejšia, ale aj drastickejšia, lebo je potrebný chirurgický zákrok, ktorý sa robí v narkóze. Zverolekár musí zvukovod otvoriť a rozšíriť, aby postihnuté miesto mohol ošetriť a liečiť.
Chirurgický zákrok
Nebezpečné sú najmä chronické zápaly zvukovodu, stredného a vnútorného ucha, ktoré si vyžadujú zložitejšiu metódu liečby. Psa napríklad pri zápale zvukovodu postihnuté ucho veľmi svrbí, preto si ho škriabe a môže si poškodiť ušnicu. „Medzi listami ušnice sa otvorí nie¬ktorá cievka a vytvorí sa dutina, ktorá sa naplní krvou. Ucho sa zväčší, je ťažké a bolestivé, pretože je v ňom krvný výron. Ak chce mať majiteľ esteticky vyzerajúceho psa, odporúčame chirurgickú liečbu,“ pripomína M. Švihran.
Prevencia odmalička
Ušné ochorenia postihujú nielen dospelé jedince, ale aj šteňatá. „Na to treba dávať veľký pozor, lebo ak sa zanedbajú, prejdú do chronického štádia. Preto zdôrazňujem, že o uši psov sa treba starať už od raného veku.“ Keď majiteľ prinesie šteniatko do ambulancie na prvú prehliadku, veterinárny lekár by mu mal vyšetriť vonkajšie zvukovody a zistiť, či v nich nie sú napríklad parazity. „V poslednom období sa totiž veľmi často stretávame s tým, že šteňatá si už od pôvodného chovateľa prinesú ušný svrab,“ zdôrazňuje odborník. V rámci prevencie odporúča každému psovi dva- až trikrát do týždňa skontrolovať zvukovody, či nie sú zapálené a či neobsahujú sekrét alebo náznak cudzieho telesa. Na čistenie používame špeciálne roztoky, ktoré bežne dostať u veterinára. Roztok treba naliať do zvukovodu, ušnicu zvonku trochu pomasírujeme a necháme psa, nech si prípravok vytrasie. Vatové tyčinky, pinzety ani iné nástroje nie sú na takýto účel vhodné. „Pri prehliadke neraz nájdeme vo zvukovode zabudnuté časti vaty, ktoré pôsobia ako cudzie teleso. Spôsobujú zápal zvukovodu alebo iné ťažkosti,“ upozorňuje M. Švihran.
Strata sluchu
môže byť geneticky daná, pričom postihuje niektoré plemená s bielou srsťou, napríklad dalmatínce alebo argentínske dogy. Pri iných psoch sa častejšie diagnostikuje získaná hluchota, ktorá vzniká ako následok chronických ochorení stredného alebo vnútorného ucha.
Aj vek zvieraťa zohráva v tomto smere významnú úlohu. „Čím je pes starší, tým častejšie sa stretávame s hluchotou, či už v súvislosti s chronickými procesmi, ktoré sa neliečili, alebo napriek terapii nastali nezvratné zmeny v strednom či vo vnútornom uchu,“ hovorí M. Švihran. Dodáva, že v súčasnosti sa psy dožívajú pomerne vysokého veku, ale na sklonku života mnohých postihuje čiastočná alebo trvalá hluchota. Vnútorné časti ucha sú opotrebované, skostnatené a zmenené chronickými procesmi. Tento problém si zviera, našťastie, neuvedomuje a chýbajúci sluch si kompenzuje inými zmyslami, hlavne čuchom. Vo svojom prostredí sa napriek hluchote dokáže dobre orientovať.
( prevz. čl. Mária Inštitorisová 26.7.2009 )
